Založ si blog

Holubice a holuby.

Holubica, ako symbol nového života a nádeje sa odvíja od biblického príbehu o Noemovi, ktorý sa na svoju archu nalodil s pármi všetkých druhov vtedy žijúcich zvierat. Keď už nevedel kam z konopí, lebo žiadna pevnina nebola na dohľad, vypustil všetkých vtákov do luftu aby ho naviedli na plytčinu. Po nielkoľkých dňoch sa vrátila iba biela holubica s vetvičkou vavrínu, teda bobkového listu v zobáku. Noe nabral správny kurz odkiaľ priletela a bolo po katastrofe, zostali všetci na žive. Biela holubica sa stala symbolom nádeje a nového života.
Tak tomu bolo aj po druhej svetovej vojne, keď sa biela holubica Pabla Picassa stala symbolom mieru v roku 1949 po I. Medzinárodnom kongrese mieru v Paríži. Odvtedy sa objavovala všade na plagátoch a počas prvomájových osláv aj ako výzdoba vo všetkých možných podobách.
Na jednej z takýchto osláv koncom päťdesiatich rokov minulého storočia v mojom rodnom meste však došlo k udalosti, ktorá akosi predznamenala problém s holubami v dnešnej dobe.
Pravdepodobne v návale absolutného presvedčenia o mierovom poslaní holubíc alebo neviem čoho, sa rozhodli organizátori prvomájových osláv za tribúnu umiestniť vlečku s klietkami holubov, ktorí mali vyletieť po záverečnom slove prejavu hlavného rečníka. Tak sa i stalo a za zvukov rezkých tónov závodnej dychovky sa „stádo“ nadržaných holubov vyrútilo z klietok. Pri prvom nálete nad tribúnou, zrejme od radosti nad nadobudnutou slobodou, došlo k hromadnému uvoľneniu zvieračov ich zažívacieho traktu a iným otvorom ako zobákom sa zbavili svojej záťaže. Ušlo sa aj zvedavcom v prvých radoch pod tribúnou. Tí, ktorí sa radovali, že boli ušetrení a škodoradostne sa uškŕňali, na to mohli zabudnúť pri druhom kolečku, po ktorom tieto prvé Perschingy v histórii pokropili presným kobercovým bombardovaním aj zbytok prítomných na tribúne a blízkom okolí. Po náletoch zmizli z námestia. Aj holubári s vlečkou. Tí zase využili moment prekvapenia a zmizli prv, ako sa po nich niekto z poznamenaných rozbehol.
Postihnutí sa vzdialili do priľahlých objektov za účelom očisty. Ostatní k najbližším stánkom občerstvenia, kde sa rozoberala vzniknutá situácia a či sa každému zo zasiahnutých dostalo to, čo si zaslúžili. Dokonca sa vynorilo skadesi zopár šarlatánov, ktorí radili zasiahnutým, aby si podali Športku alebo Matesa, že je to znamenie osudu a budúceho šťastia. O tom, že by niekto čosi vyhral sa nehovorilo. Viac ako isté je však to, že sa šťastie na nich neznieslo, ale zase na nich dopadlo len to, čo minule. V ten deň ich už ako holubice nepomenoval nikto. Už to boli len poondiatí a iní holuby, však asi viete akí. A ani pri nasledujúcich prvomájových oslavách si už nezalietali.
Na túto historku som si spomenul potom, ako som si začal všímať, že holuby sa zase vracajú. Na začiatku ich bolo iba pár, potom viac a viac a teraz sa množia priam geometrickým radom. Sú drzí, vypasení a znova krúžia nad námestím. Okupujú strechy a povaly domov, špinia fasády, chodníky, autá a sem tam aj nejakého občana. Evidentne nemajú svojich pánov. Tento stav sa netýka iba nášho mesta, ale je problémom viacerých miest na Slovensku a vo svete, ako sa o tom možno dočítať na internete.
Nie je tajomstvom, že sú nebezpečím najmä pre tehotné ženy, deti a ľudí so zníženou imunitou, lebo sú prenášačmi patogénnych baktérii. Aj keď sú tieto skutočnosti známe a na námestí visí oznam o zákaze ich kŕmenia pod hrozbou peňažnej pokuty, ľudia sú nepoučiteľní. Veselo ich kŕmia, deti ich naháňajú, mamičky sa radujú, aké sú ich deti šikovné a asi si určite neuvedomujú, akému nebezpečiu svoje deti, seba a svojich spoluobčanov vystavujú vo zvírenom prachu. A možno to aj vedia, ale je im to fuk až dokiaľ sa na vlastnej koži nepresvedčia o svojej falošnej istote.
Nie som za drastické metódy riešenia ich počtov odstrelom, trávením a podobne. Ale tak, ako v prírode sa reguluje počet zvieracích jedincov ich predátormi, by bolo asi vhodné usmerňovať ich množenie odoberaním nevyliahnutých vajec zo znôšok na známych miestach ich hniezdenia, prípadne aktivizáciou miestnych chovateľov dravcov.
Tieto holuby už nie sú holubice – poslovia mieru, nádeje a radosti zo života, ale reálnym nebezpečím.
P.S. Tento príspevok sa v žiadnom prípade netýka zodpovedných holubárov.:)

Panikári.

22.07.2017

Ja už fakt neviem, či hentí redachtori v médiách sú neni nejako pretažení, alebo postihnutí, či čo. Otvorím večer tú akože televízu, s prehadzuvačku prejdem švihom šecký kanále a viac »

Blamáž po hymne.

08.05.2017

Rozmýšľam už dva dni či mám vôbec reagovať na neúmyselný omyl nemeckého dídžeja pri spustení Slovinskej hymny po našom sobotňajšom víťazstve na majstrovstvách sveta v hokeji nad Talianskom viac »

Kde to skončí?

01.05.2017

Šak už ani porádne nechápem kam sa to s tým potravinovým retazcom ludí rútí. Obden očujem, či na vlastné oči čítam v novinkách o tom kde je jaká zelenina, masso alebo hen nejaká konzerva viac »

utečenci, migranti, migračná kríza, nemecko, hanau,

Americká polícia našla nákladiaku osem mŕtvych migrantov

23.07.2017 20:11

V prívese nákladného auta pred predajňou Walmart v texaskom San Antoniu našla polícia osem mŕtvol a tiež desiatky živých, ale značne dehydrovaných ľudí.

lajčák, miroslav lajčák,

Lajčáka čakajú povinnosti v OSN, zastúpi ho štátny tajomník Korčok

23.07.2017 20:00

Nové pracovné aj reprezentačné povinnosti čakajú hneď po letných prázdninách šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka.

dôchodca, dôchodok, penzia, pracujúci, zamestnanec

Dlhšia podpora pre ľudí 50 plus?

23.07.2017 20:00

Stratiť prácu po päťdesiatke je aj v dobrých ekonomických časoch problém.

Bojko Borisov, zbrane, bulharsko,

Sofia posiela zbrane do Sýrie

23.07.2017 20:00

Azerbajdžanská spoločnosť Silk Way Airlines dodáva cez Balkán zbrane aj pre opozíciu v Sýrii. V bulharských novinách Trud o tom informovala Diľana Gajtandžijevová.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 16
Celková čítanosť: 17132x
Priemerná čítanosť článkov: 1071x

Autor blogu

Kategórie