Je 13.00 hod. 1. septembra 2016 a čakal som márne. Márne na to, či si v dnešnej tlačí prečítam niečo poučné o dnešnom dni Ústavy SR okrem toho „návodu na použitie“ ktorý nám prečítal v pár sekundách náš pán prezident. Pokiaľ si dobre pamätám a pamätám si toho dosť, ešte nedávno bola tlač zdrojom poučenia, objektívneho informovania a výchovy širokej verejnosti k vlastenectvu vďaka vtedajším pánom redaktorom v tom najlepšom slova zmysle. Dnes je to však ako vidieť passe. Dnes sa nosí informovať o škandáloch celebrít, neukojených ambíciach neúspešných politických amatérov-diletantov a akýkoľvek príspevok jednotlivca o vlastenectve je hneď označovaný za prejav šovinistu, nácka aj v debatách od diskutujúcich pod zmámymi nickmi.
Dnešných pár titulkov v tlači oznamuje podpis novej koaličnej zmluvy, o boji ministrov s lykožrútmi, že Nicholsonová napísala Dankovi, že Kališpeciál sa bude k „radosti“ všetkých obyvateľov SR rozposielať aj bez pošty a iné.
To že dnešný deň je aj Dňom svetového mieru a dňom kedy v r. 1939 hitlerovské Nemecko vpádom do Poľska začalo II. svetovú vojnu v Európe niekde v tlači ani čiarka.
Nemienim moralizovať o tom kam dospela výchova verejnosti a mládeže k vlastenectvu – aj tak je to väčšine na smiech- lebo to tak vidia ako v médiach, tak aj v správaní politikov. Ale to, že si už pomaly nikto neváži ani tej pokoj a mier ktorý prežívame v Európe od konca II. svetovej vojny a nestojí to nikomu v médiach ani za zmienku si pripomenúť pár slovami alebo prejavom je na zamyslenie a je mi z toho smutno.