Dňa 3. novembra 1801 sa v sicílskej Catanii narodil Vincenzo Salvatore Carmelo Francesco Bellini, taliansky hudobný skladateľ o ktorom sa už v jeho troch rokoch hovorilo ako o zázračnom dieťati, lebo už ovládal hru na klavír a ako päťročný zvládal aj náročné klavírne skladby. Jeho prvá hudobná kompozícia pochádza z obdobia, keď mal šesť rokov. Vo svojich osemnástich rokoch odišiel študovať na konzervatórium do Neapole, kde zložil aj svoju prvú operu Adelson a Salvini, ktorá bola realizovaná už na školskom predstavení konzervatória. Nasledovali ďalšie, ktoré sa hrali na všetkých významných hudobných scénach v Paríži, Miláne, Londýne a inde. Jeho hudba vyniká mimoriadnou melodikou, so široko klenutými áriami a zbormi. Nezabudnuteľné melódie opier Norma, I puritáni, La sonnambula, La straniera a iné sú dodnes v repertuároch svetových operných scén a určite aj ešte dlho budú. V hudobnom štýle bel canto je považovaný za najvplyvnejšieho talianskeho hudobného skladateľa a i skladatelia ako Gaetano Donizetti, Saverio Mercadante, ale aj Giuseppe Verdi ho uvádzali ako jedného zo svojich predchodcov.
Zomrel ako 33 ročný na následky prudkého zápalu slepého čreva komplikovaný s abscesom na pečeni v Puteaux pri Paríži, kde bol aj pôvodne pochovaný. Neskoršie boli jeho telesné pozostatky prevezené do rodnej Catanie a uložené v tamojšej catedrále.
Jeho krásne melódie árií „A te o cara“ z opery I puritani, „Norma mira o Norma“ a „Casta diva“ z opery Norma, „Voga, voga, il vento tace“ z La straniera, „Ah, non cradea mirarti“ z La sonnambuly, ktorej úvodné takty sú vyznačené na jeho hrobke a ktoré ani po dvesto rokoch nestratili svoje čaro si nielen dnes môžu vypočuť a vzhliadnuť v rôznych interpretáciach na internete aj tí, čo nemajú možnosť navštíviť kamenné divadlo.
Je veľa moderných hudobných štýlov a ich milovníkov alebo ak chcete fanúšikov. Ich melódie majú trvanie niekoľko dní, možno týždňov, niektoré sú v móde mesiace, výnimočne pár rokov a na niektoré radšej človek zabudne hneď, pretože ich zmeska kakofonických tónov bez akejkoľvek melódie, ale za to plno sprostých vulgárnych výrazov sa jednoducho ani nedá zapamätať. Je tu však našťastie aj stará dobrá klasika v podaní operných diel, ktorá napriek všetkým historickým udalostiam a režimom pretrvala doposiaľ a verím, že aj dlho pretrvá.
A to aj vďaka takým hudobným skladateľom ako je Vincezo Bellini, ktorého 215. výročie narodenia si dnes milovníci opery pripomínajú. Česť jeho pamiatke!