„V osvete a vzdelanosti veje duch,
ona kriesi hmoty, sily, život, ruch,
Ona dáva žitia práva národu,
rabstvo borí, zlatú tvorí slobodu.“
Ján Palárik
Pred 195. rokmi sa v rodine Šimona Palárika a Anny rod. Pastorkovej v obci Raková na Kysuciach narodil syn Ján. Svoje počiatočné klasické a hudobné vzdelanie dostal od rodičov. Neskoršie študoval na gymnáziu v Žiline a Kecskeméte, teológiu študoval v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Vysvätený bol v Ostrihome, postupne pôsobil v Starom Tekove, terajších Štiavnických Baniach (predtým Vindšachte) a Banskej Štiavnici. Za svoje aktivity a túžbu po vytvorení samostatnej cirkevnej provincie so slovenským arcibiskupstvom v Nitre alebo Trnave si„vyslúžil“ od cirkevnej hierarchie pôsobisko na nemeckej fare v Budapešti. Po návrate na Slovensko v roku 1863 pôsobil na fare v Majcichove, ktoré bolo tiež jeho posledným. Tu okrem duchovných povinností sa venoval i prácam na farskom gazdovstve, ktoré zabezpečovalo jeho obživu sa začal venovať aj kultúrnemu životu. Jeho najvýznamnejšou činnosťou bola literárna, publicistická a organizácia vzdelávania. Do povedomia verejnosti sa dostal najmä ako autor divadelných hier. Stal sa jedným zo zakladateľov modernej slovenskej drámy a slovenského divadelníctva. Jeho divadelné hry ako Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sa stali trvalými klenotmi slovenskej literárnej tvorby. Napísal rôzne učebnice ako napríklad Prvá a Druhá čítanka a mluvnica, Šľabikár slovenský, vydával periodiká Cyril a Method, Sokol a spolu s Jozefom Viktorínom vydával beletristický almanach Svornosť a s ďalšími národovcami politické noviny Pešťbudínske vedomosti. Vynikal svojimi intelektuálnymi a jazykovými schopnosťami, ovládal plynule latinčinu, gréčtinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu a francúzštinu. V Starom Tekove založil spolok s názvom Spolok striezlivosti. Významnou mierou sa zapojil do príprav založenia Matice slovenskej a stál tiež pri zrode nábožensko-kultúrnej inštitúcie Spolok svätého Vojtecha, a venoval sa aj organizovaniu národného školstva a osvety.
Zomrel vo veku 48 rokov v ranných hodinách dňa 7.decembra 1870 v Majcichove, kde je aj pochovaný.
Zomrel priskoro. Zanechal však ako veľký národovec a obľúbený kňaz vo svojom diele a myšlienkach odkaz, ktorým prispel k pozdvihnutiu národného sebauvedomenia Slovákov nielen v čase jeho života, ale i našej súčasnosti a budúcnosti.
Česť jeho pamiatke.