Akurát ščera sme v našém miniparlamente nad pivom čapičkú a niekerí aj s borovičkú pod čapičku zaseky zaznamenali v súvislosti s odvolávačkú pána ministra sociálky jako aj volbáma pánov župánov a ich konšelov jakésik turbulencie a napatú situáciu ve velkém parlamente.
Hned na začátku rozpravy sa stopatnást kilový Lojzo, kerému hovoríme Lomidrevo dušuval, že totok údajne už dávno tušil aj vedel, ale už nevedel odkál. Jeho ništ okrem hexensúšu nezlomí. A ešče jeho žena. Tá ho láme jako sce. S pribúdajúcim časovým posunom sa okruh pripomienek k jádru problematiky rozširuval tak, jako pribúdalo kríglov na stole. Jano, kerému zaseky hovoríme Zubatý, lebo mal v hube na predku na spodku jeden furt vycerený vyvaklaný zub, akurát pri miesne nemiesnej faktickéj poznámke si ním zakusél do jazyka a kdesik ho vyfrkél. Úplne zbytečnéj, lebo smeruvala k tomu, či už nejdeme domom. Preto sme ju pochopitelne okamžite zmétli ze stola, aj s jenným plným popelníkom. Včíl má v hube tmu jak v kanále, aj mu z néj tak táhne. Tak mu treba, nemá sa ohlasuvat mimo poradá. Dálej sme zabŕlli aj do témy zatĺkaná a utajuváná. To, že poslanci sú experti v zatĺkaní ništ tajné neni a že na ich úroven sme ešče nedorásli alebo neklesli, o tom potom. Ja osobne som s úplnú vážnostú vyzdvihél svoju odvahu pritom, jako som totálne utajený v kŕčoch vytuneluval šecek drobný medený šrot z pudelára svojej starkéj, až dve padesáttri euro, ked akurát nebola doma. Jako sme sa teda tak mezi sebú v rámci rozpravy už dobrú chvílu tromfuvali kdo je lepší tajný, sme si všimli, že opozičák a kverulant Lubo, ináč mezi nami pán Osvietený, lebo údajne kedysik čosik kdesik zabetónuval pri atómke, sa jakosik krútí a šriegom pokukuje. Či naozaj betónuval isté neni, ale že tam ukradél tri kramle a kilo klincov na príšlopek, to je isté na betón. Vyzieralo to, jako keby hladal odpočúvacé ploščice a urputno rozmýšla, či má vóbec zaseky zamachruvat a vyklopit jeho čachre aj machle pri kšeftuvání s kožkámi a poklopmi od kanálov. Jeho žena Verona, keréj nadává Trumpeta a občas zastupuje verejnost, zaseky zbytečne zatĺka, že vytrúbi flaščičku Alpy a vyfajčí štyriccat cigaretél za den. A furt sa stažuje, že má v papule sucho a nemá v néj žánnú chut, preto potrebuje zaseky dalšú Alpu aj cigaretle.
Postupne sme sa teda tak jakosik dopracuvali k nezvratnému faktu, že v tom slovutném parlamente sú vlasne ešče vačší exoti jako v našém krčmovém miniparlamente. Šak kuknite. Len tak námatkovo. My sa vóbec neokydávame, nikoho nevyhánáme, nehulákame po sebe jako nekompetentní a niekerí aj nekompletní, neposýpame sa strékačkami, ani sa nejdeme fackuvat, ani kohosik zamuruvat jako kerýsik pagagáji svoje samice, ani kydat hnoj na cestu, ožralý nešoférujeme, nenatahujume sa s transparentámi, nevytunelujeme aj tunel, horalky zásanne nežereme a nebáchame po stoloch. Aj ked náhodú sem tam treskne nejaká rana. Ale to len tedy, ked kdosik čelom švacne do stola alebo rachne na zem proti svojej vóle se stoličku hore zipsom alebo zrúkne ze sna. My sme skrátka taká veselá kopa, kerá sa pri naších hĺbkových analýzach v kuse dobre baví a smeje. Z nich sa ludie už dávno len rehocú a chytajú za hlavu. My to už máme spočítané, im by bolo fajnové to spočítat a poránné osolit pri volbách. Kam ste to dotáhli? Machri.
A o tom to je.