Onehdaj som očul, že sa kdesik, kedysik, jakísik traja chlapi dohaduvali, čo asi tak jakože móže byt najrýchlejšé na svete. Polla prvého je to na sto percent žmurknutie očma, lebo šak pri tom človek čosik jakože vidí, potom vidí tmu a potom zaseky čosik vidí a furt tak dokola. Ten druhý hned na to, že to je síce rýchlé, ale jeho mozeg mu káže, že najrýchlejšá je myšlénka. Lebo, že jako tak raz sedel doma ve fotele a kukal kdesik do bezseba si zrázu z čista jasna zmyslel, že jako to asi tak móže vyzierat na tom Marze a ked tam už jakože ból, tak zistil, že je tam strašne prašné prostredie a zima jako svina, tak si pomyslel, že lepšej bude určite na Tahity. A už sa v tom momente videl, jako ho pod palmama na pláži ovievaju Tahitanky hore bez. Jako si teda tak aj tak lebedil na tom Tahiti, postupne zistuval, že mu začínalo byt jakosik moc horko, v hube má furt sucho a kopu štrku či čo, že mu tam chýba to pivo čo mal vella fotele a už bol v tom momente zaseky doma. Tretí prisveččil, že to síce též móže byt jakože pravda, ale hned to aj zaklincuval ked sa začal robit moc múdry a prehlásil, že na základe jeho vlasných empirických skúsenoscí je polla neho na betón najrýchlejšá na svete fest sračka. Ked uvidel na ich ksichtoch zdesenie, prekvapenie aj škodoradost, tri v jennom jako v reklame a ešče aj vypleščené oči, jako ked nafriško kuvik v chráščí sovu pojímá, tak sa rozhodél im šecko pekne krásne dopodrobna poreferuvat. Že jako si teda raz v nedelu len tak, po dobrém obede lahél v kuchyni na kanapu hore zipsom a zrázu, kde ništ-tun ništ, švác ho. Jako nezabudel pridupluvat, došlo ke kolosálnemu kolapsu translokácie nervov mezi jeho mozgom a sponným prepúščasím ventilom, kerý prebehel takú bežne nevídanú, ba prámo grandióznú rýchlostú, že skoréj, jako stihél žmurknút očma a čosik si pomyslet, tak sa komplet durch posr., opravujem, poondzel. Od toho času ju, teda jakože s prepáčením tú onú, on považuje za čosik ultra najrýchlejšé na svete. No a ešče sa údajne též dušuval, že to povie bárskomu aj do očí . Ked sa mu bude jakože scet.
Polla mna to síce též móže byt pravda. Ale jako je aj též pravda, že takí friškí jako aj nie vác, je kopa šelijakých chytrolínov a rýchlokvasení kvázi experti na šecko, kerí sa bleskovo odkálsik vyrojá ve správach a parlamente. Do šeckého sa v momente zamontujú a múdrujú. Šak kuknite. Len tak námatkovo. Hned veďá, kdo koho a jako zavraždil, okradel, uniesel, ništ nevyšetril za pár dní tak, jako by to dokázali oni, kde a koho treba okamžite zavret do base. Kdo koho vydiera, ohrozuje, okupuje, oslobodil, otrávil bojovým plynom, bombarduje nemocnice a školy. Na koho treba okamžite uvalit a horlivo schvaluvat sankcie. Kdo, čo, kde a za čo kupuje, stavá a búra. Kdo je u nich hned homofób, xenofób, rasista a fašista. Čo by robili lepšej jako tí čo vlánnu, ale len dotedy, dokál sa nedostanú ke korytám oni a čo ja viem čo ešče. Čo tam po tom, ked je šecko nakonec aj tak ináč. Hlavná vec, že ich bolo videt a očut.
No a nech mi teda nikdo nevypráva, že neveďá šecko skorej, jako by stihli žmurknút a popredku si porádne premyslet, čo ze seba vypustá. Lebo ináč ja, jako nezainteresuvaná osoba hovorím na rovinu, aj tak nakonec vyzierajú jako ten mudrlant po tej neščasnéj príhode na kanape.
A o tom to je.
A ešče, dakujem úctivo za pozornost.