Z médií som sa dozvedel priamo od nášho premiéra, že už počas jeho prvého bruselského samitu v jeho vládnom pôsobení sa vynikajúco zhostil svojho poslania a okrem plnenia iných povinností, tam zanechal údajne aj dobrý dojem. A že si ho tam budú pamätať. To verím. Síce inak ako jeho predchodcu, pretože ten všade chodil zásadne posledný a zaujímal sa iba o chlast a mladé baby. Túto kuolárnu klebetu sa uráčil zverejniť ihneď potom, ako vyšlo najavo, že sa tam mal správať ako nejaký šašo. Také informácie mal pre zmenu priamo z Bruselu zase jeho predchodca. Nebudem tu rozoberať kto čo povedal, komu veriť a čo je pravda. Ľudia si o ich pôsobení aj tak urobia alebo už aj urobili vlastný názor.
Mne vyrazila dych premiérova informácia o tom, ako si na mobil v priestoroch europarlamentu vyfotil bustu generála Milana Rastislava Štefánika, s ktorou, teda s tou fotografiou v mobile a nie s bustou pod pazuchou, aby nedošlo k omylu, pribehol za francúzskym prezidentom a citujem:” opýtal som sa ho, či ho pozná”. Aký ksicht vystrúhal premiér keď mu prezident citujem: “ odpovedal pekne po slovensky, že je to Štefánik”, tak to som sa nedozvedel.
Určite však viem, čo si francúzsky prezident o ňom mohol pomyslieť. Skúšať totiž francúzskeho prezidenta, či pozná francúzskeho generála, vedca a štátnika svetového mena, tak to bolo riadne mimo misu. Povedal by som, že dokonca sprostý pokus o urážku. Ak sa vopred radoval, že to nebude vedieť, tak mu toto šeredne nevyšlo. Ak sa ním chcel pochváliť, tiež to robiť nemusel, lebo francúzky prezident určite dobre vie, že Štefánik bol Slovák. Takto však v každom prípade urobil zo seba iba arogantného chytráka, echt infantilného šaša a nevychovaného zbrklého vidláka, ktorý si v jeho lebečnej dutine náhle čímsi zmyslel, že prezidenta nachytá na hruške. V tomto prípade sa ale fest prerátal a zletel z nej rovno na hlavu.
A o tom to je. Ďakujem za pozornosť.