Keď som u nás na námestí počul počas nežnej revolúcie hlásať z vlečky od traktora o tom, že sa nenecháme viac buzerovať komunistami a budeme si všetci rovní, už vtedy som si povedal, že toto celkom asi tak pravda nebude.
Po vzore z hlavného mesta SR sa aj u nás totiž zrazu vyrojilo zopár známych ksichtov s kriminálnou a šmelinársku minulosťou, ktorí svojimi rozstrapkanými lopatami na konci predlaktí bez začervenania zhrnuli z tej vlečky slušnejších ako oni a nepripustili ich k slovu. A aj im naletelo pár ľudí, ktorí ich potleskom a štrnganím kľúčov podporovali. Ešte netušili, že sa z nich vykľujú horší papaláši ako tí pred nimi.
Potom týmto našim novodobým papalášom priamo s rastom ich funkcií rástli krídla a chuťky po čoraz väčšom verejnom uznaní za ich čoraz menšie zásluhy o blaho tých, ktorí im uverili. Skromnosť, ktorú od nich ľudia očakávali nahradili hulvátstvom, aroganciou, drzým porušovaním akýchkoľvek noriem a bezohľadnou honbou za peniazmi. Pracovitosť za mlátenie prázdnej slamy na svojich postoch do ktorých sa dostali vďaka tým, na ktorých sa potom to – však viete. Naplno odkryli svoje charaktery a veľkopanské maniere dobre utajované pred tými, ktorí ich nepoznali alebo ani netušili čo v nich je. Dospelo to skôr ako sa dalo čakať na ešte horší papalášizmus, ako ten za bývalého režimu.
Prelety po Slovensku hore-dole v lietadle zadara, opancierované auto pre údajne najoblúbenejšieho predsedu vlády akého sme tu doteraz mali, neoprávnené výhody pre seba, rodinných príslušníkov, kamarátov, milenky, daňové úniky, zlodejiny a plagiatorstvo odôvodňované takými úbohými výhovorkami, že by sa za ne hanbil aj dement, kolóny s húkajúcimi policajnými autami, vytláčanie do škárp vedľa cesty lebo ide panstvo, ochrankárov viac ako divákov pred obecným úradom, doprovodnými vozidlami v ktorých už chýba len záchranka a ešte náhradné auto náhradného auta, patroly policajtov na križovatkách po trase, popri štreke a nádražiach, to všetko je obraz úbohého velikášstva našich papalášov. Som presvedčený, že ak by nebolo toľko húkania a zbytočného cirkusu okolo ich presunov ani by nikoho nenapadlo, že sa kdesi hrnú. Prečo taký strach? Veď sú údajne obľúbení. Prečo si zabetónovali papalášske výhody a spôsoby tých z minulého režimu na ktorých nadávajú?
Už traja exprezidenti s doživotným servisom, vodičom s vozidlom a asistentami je až-až na takú krajinku akou je Slovensko. A koľko ich ešte pribudne? Nepostačovalo by požívanie týchto výhod po dobu dajme tomu takých päť rokov po skončení ich pôsobenia? A šlus. Boli štátnym úradníkom a zostane im slušný dôchodok. Neboli monarchami. Aj keď si to tí doterajší o sebe zrejme namýšľajú obklopení portrétmi rodiny agresívneho psychopata a vraha, cisára rímskonemeckej ríše Karola VI.*, ktoré tam nechal vyvesiť určite nejaký prispatý monarchistický korunovaný debil, pretože v prezidentskom paláci jednak nemajú čo robiť, ten palác je úradom prezidenta Slovenskej republiky, Habsburgovcom nikdy nepatril, nikdy tam neboli a zrejme o ňom vôbec ani netušili. Asi si tak potrebujú masírovať svoje malomeštiacke ego a myslia si, že tým stúpnu na cene. To len veľkopanské maniere si tam terajší nájomníci tak akosi osvojili.
Pracujúcim zrušiť hranicu veku odchodu do dôchodku a oberať ich o ďalšie sociálne istoty to áno, s tým problém nebol. Ale sebe okresať svoje papalášske výhody, to pánboh chráň.
Moje nervy.
Kedy sa tento národ konečne spamätá a začne pri voľbách konečne uvažovať? Kedy ľudia pochopia, že nevolia účinkujúcich do cirkusovéj manéže ale ľudí, ktorí budú prijímať zákony o ich budúcnosti?
Nepoznám v mojom širokom okolí nikoho, kto by sa kvôli práve týmto našim provinčným kvázi politikom a papalášom nechal vláčiť po súdoch a dal sa zavrieť za akýkoľvek prejav otvorenej agresie voči ním. A už vôbec pochybujem, že by ich niekto utekal umačkať od radosti alebo z láskyplného objímania.
Tak o čom to je, vy naši papaláši?
Ďakujem za pozornosť.
*k tomu viac: https://patriot.blog.pravda.sk/2016/06/21/excelentni-rasisti-u-prezidenta-sr/