patriot

19. novembra 1841 sa v rodine dedinského kováča Štefana Kmeťa v Bzenici narodil ako najmladší z ôsmich detí Andrej Kmeť. Školskú dochádzku začal v Žarnovickej Hute. V štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Banskej Štiavnici, od siedmej triedy v Malom seminári v Trnave. Už počas školskej dochádzky sa u neho začala prejavovať celeživotná záľuba v botanike. Teológiu vyštudoval v Ostrihome. Pôsobil ako miestny kaplan v Senohrade, neskôr v Krnišove a napokon žil na odpočinku vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine, kde i zomrel 16. februára 1908 vo veku 67 rokov.

I keď celý svoj život pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, jeho široký rámec vedomostí sa vďaka jeho neúnavnej snahe po zdokonaľovaní prejavil i v takých oblastiach ako geológia, mineralógia, archeológia, paleontológia, etnografia, história a samozrejme botanika napriek tomu, že v týchto vedeckých smeroch nemal odborné vzdelanie.

Ako jeden z prvých slovenských vzdelancov sa systemaitcky venoval archeológii. Pri svojich výskumoch v Beši vykopal a zachránil kostru mamuta.

V oblastiach paleontológie, mineralógie a geológie úzko spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.

Etnografii sa začal venovať ako študent, kedy vydal zbierku vianočných ľudových piesní. Neskôr, ako kňaz, zapisoval ľudové rozprávky, povesti, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval a prezentoval na národopisných výstavach v Prahe, Viedni, Paríži a USA.

Objavil viacero druhov rastlín a okolo 40 druhov rastlín, ruží a húb nesie jeho meno. Zostavil herbár, ktorý je uložený v Slovenskom národnom múzeu. Obsahuje 72.000 položiek, z toho okolo 6.000 ruží a cca 25.000 húb slizoviek. Okrem toho sústredil zbierku semien, ktorá obsahuje 1733 vzoriek od 516 rôznych rodov rastlín.

V roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a jej filiálkami vo všetkých slovenských mestách, pre ktorú vypracoval návrh stanov, ktoré boli aj prijaté. Nazýval ju tiež aj Slovenskou akadémiou vied. V jej činnosti, ktorá pozostávala z vydávania vedeckého časopisu, publikovania vedeckých výsledkov a prednášok zo všetkých odborov vedy a umenia, výchovy vedeckého dorastu, záchrane národných kultúrnych pamiatok videl možnosť aktivizovať a koordinovať najlepších vzdelancov tej doby. Iniciatívu v tomto smere podporovali S.H.Vajanský, J. Francisci, A. Halaša, J. Škultéty a iní. Tento jeho čin je považovaný za významnú etepu v organizácii vedy na Slovensku a je oprávnene spojená s jeho menom.

Publikoval svoje články nielen v slovenských noviných a časopisoch Obzor, Katolícke noviny, Národný hlásnik, ale i v zahraničných ako napríklad Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Deutsche botanische Monatschrift a pod.

Na jeden ľudský život skutočne impozantné dielo. Bez toho, aby sa o ňom v čase jeho života hovorilo ako o celebrite. Trúfam si povedať, že by tento titul dokonca dôrazne odmietol.

Na rozdiel od tých, ktorí sa dnes ako „celebrity“ radi nechajú  s vyškereným úsmevom titulovať, pričom ich výsledkom celoživotnej snahy a činnosti je iba aktívna prezentácia v oblasti primitívnej pakultúry a televíznej smotánky.

Ďakujem všetkým ktorí venovali zo svojho vzácneho času dve-tri minútky na prečítanie tohto môjho blogu ktorým som chcel pripomenúť dnešné 175. výročie narodenia tohto významného polyhistora nášho slovenského národa.

Česť jeho pamiatke!