Dňa 20. januára 1922 sa v Gruzínskom meste Bordžomi narodil Rudolfovi Smikovi, pochádzajúcemu z Tisovca a jeho manželke, dcére ruského cárskeho dôstojníka židovského pôvodu syn Otto Smik. Rodine pôvodne vojenského zajatca z prvej svetovej vojny bolo umožnené sa vrátiť na Slovensko až v roku 1934.
Mladý Otto Smik už ako študent obchodnej akadémie prejavoval záujem o letectvo. Výcvik začal v roku 1937 vo vtedajšej Masarykovej leteckej lige v Bratislave a Žiline. I keď dosiahol ekonomické vzdelanie, prijal miesto na letisku vo Vajnoroch, kde pôsobil do vypuknutia druhej svetovej vojny.
Krátko po vzniku Slovenského štátu vo veku 18. rokov odišiel ilegálne cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Irán do Francúzka. Po bleskovej okupácii Francúzka 24.júna 1940 prešiel do Anglicka. V septembri 1941 tam začal základný letecký výcvik. Pokračovací výcvik mu začal v januári 1942 v Kanade a tento ukončil ako najlepší absolvent za dobu existencie školy. Bol vyradený v hodnosti Pilot Officer, ktorý zodpovedal hodnosti nadporučíka. Po návrate do Anglicka bol zaradený do 312. československej stíhacej perute v RAF, kde by mal však len hodnosť desiatnika, preto na jeho vlastnú žiadosť bol preradený do anglickej 122 stíhacej perute, kde lietal na vtedy najnovšej verzii Supermarine Spitfire-F.Mk IX ako sprievod bombardérov na ciele v severnom Francúzku, Belgicku a Holandsku. Počas pôsobenia v tejto peruti dosiahol prvé vzdušné víťazstvo 13.3.1943 v súboji s Messerschmittmi Bf 109G a Focke-Wulfmi Fw 190. V roku 1943 slúžil u 222.stíhacej perute a dosiahol 7 a ½ potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tom roku. Dňa 20.10.12943 mu britské velenie udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž D.F.C.
15. marca 1944 nastúpil na druhý turnus v 310. čs. stíhacej peruti, ktorá sa v tom čase pripravovala na vylodenie v Normandii. Od 6. júna 1944 sa stala hlavnou úlohou perute ochrana inváznych pláží a útoky na nemeckú dopravu v Normadii.
3. júla 1944 bolo 134. krídlo (ku ktorému patrila aj 310. peruť) vyčlenené na obranu Británie, ktorú v tom čase začali trápiť strely V-1 (Fieseler Fi 103). Najväčšie úspechy proti V-1 dosiahol práve Otto Smik. 8. júla 1944 zničil tri V-1 a dostalo sa mu uznania aj v britskej tlači a následne sa stal veliteľom druhej letky 312. čs. stíhacej perute.
Dňa 3.septembra 1944 sa ako veliteľ letky nevrátil z operačného letu nad Holandskom. Na ceste späť na základňu so svojim rojom zaútočil na letisko Gilze-Rijen, kde na zemi zničil dva bombardéry Junkers Ju88. Jeho stroj však zasiahla strela protivzdušnej obrany. Podarilo sa mu prežiť núdzové pristanie a vďaka holandskému odboju sa úspešne niekoľko týždňov darilo ukrývať pred Nemcami v rôznych dedinách a meste Breda. V septembri 1944 sa už znova dostal do Anglicka. V novembri 1944 sa stal veliteľom 127.stíhacej perute, ktorá podnikala letecké útoky na nemecké dopravné trasy, podpore britských jednotiek a sprievode bombardérov.
Jeho životná púť skončila 28.novmebra 1944 pri útoku na stanicu v Zwolle, kedy bol zostrelený nemeckým flakom súčasne so svojim zástupcom, Belgičanom H. Taymansom. Pri pohrebe prišlo k zámene pilotov a Smik bol pochovaný ako Taymans. Jeho meno sa tak objavilo na pamätníku Runnymede, lebo v tej dobe jeho hrob nebol známý. Zámena oboch pilotov bola objasnená až v roku 1965. V roku 1994 boli jejho pozostatky exuhomované a z vojenského cintorína v Gente prevezené na Slovensko, kde bol slávnostne s poctami pochovaný na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl Slovenskej republiky.
Je pozoruhodné, čo tento mladý človek od svojich osemnástich rokov behom štyroch rokov kedy tragicky položil svoj život stihol dokázať. Koľkými krajinami a výcvikmi prešiel, koľké hodiny vo vzduchu v ťažkých bojových a psychicky stresujúcich okamihoch musel chladnokrvne reagovať, to si zaslúži skutočný obdiv.
Dnes by sa Otto Smik, letecké eso druhej svetovej vojny dožil 95 rokov, ak by mu to osud doprial. Statoční ľudia však ako vidieť také šťastie nemajú.
Zahynul vo veku 22 rokov v cudzej zemi a pôvodne 21 rokov pochovaný pod cudzou identitou. To je smutné.
Česť jeho pamiatke.
Dobré, že si o tom napísal, aspoň sa človek ...
...pekná spomienka...česť jeho pamiatke.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty