patriot

V dome a ulici v ktorej bývam už vyše sedemdesiat rokov, sme mali trojfázový prúd odjakživa. Pamätám sa na elektrické akumulačné kachle na nočný prúd, na veľkú bubnovú pračku zn. JANKA, kuchynský robot PORKERT, všetky bežali na trojfázový prúd. Pamätám sa na keramické elektrické poistky, ktoré keď sa vybili, tak sa stiahli také dva kovové štuplíky na ich koncoch, vysypalo sa trochu bieleho piesku, vložil jeden, niekto dva aj tri tenšie drôtiky, niekto iný zase jeden, aj dva a možno aj tri hrubšie drôtiky, zakryl tými dvomi štuplíkmi, zašróboval a svietilo sa ďalej. Nevyhorel nikto. Našťastie. Keď sa však blysklo na ulici, vedeli sme vzhľadom na jasné počasie, že búrka nehrozí, ale že bude pol ulice bez elektriky prinajmenšom do rána, sme vedeli isto. Vyrazilo poistky na stĺpe. Bola tma a my decká sme mohli šantiť veselo ďalej na ulici, zatiaľ čo rodičia hľadali sirky, sviečky a petrolejky. Možno hľadali aj seba, lebo vzhľadom na časté výpadky elektriny v časoch môjho detstva nás bolo na ulici okolo sto. Dnes keď pozriem z okna, toľko detí nie je na ulici ani v prípade, že prejdú tri tiedy detí z neďalekých škôlok. Na faktúrach za elektriku boli dve platby za prúd v nízkej a vysokej tarife a faktúre každý rozumel.
Po takzvanej nežnej revolúcii som dal v rámci rekonštrukcie prerobiť aj elektrickú rozvodnú skriňu a pribudli mi aj nové poistky – ističe, také tie čo sa nešróbujú, ale sa zdvihne taká malá páčka. Staré akumulačky, pračku aj robot som už síce dávno nemal, ale pribudli iné elektrické spotrebiče, pre ktoré bol trojfázový istič potrebný. Určite nič výnimočné, ale pre život užitočné. Výnimočné však začali prichádzať postupne faktúry za také položky o ktorých som dovtedy ani nechýroval. Všetko podložené takými vzorcami a výpočtami, že to z našej ulice nevedel vypočítať určite nikto. Aj s tým som však súhlasil. Keby som nesúhlasil, aj tak by mi to bolo platné asi tak, ako mrtvému hrubý kabát.
Zrazu bác ho. Akýsi nenažratý buržuj si zrejme v nejakom rauši spomenul na môj dovtedy spoľahlivo fungujúci a v rozvodnej skrini čučiaci trojfázový istič a ku všetkým tým novodobým výpočtom sa rozhodol mi ho osladiť poplatkom. Samozrejme to zdôvodnil novými „učenými“ frázamy o rezervovaných kapacitách a inými, nad ktorými určite so svojimi privatizérskymi kumpánmi strávili nejaký čas mysliac si, že ma nimi ohúria viac ako výškou zamýšľaných poplatkov.
No ešte šťastie pre mňa, že to tak rýchlo a skoro skončilo. Zatiaľ.
Aj pre môj istič. Však by som ho musel po toľkých rokoch vyhodiť. Anciáša jeho tam.