patriot

Pred 140. rokmi, jeden deň po svojich 56. narodeninách v Dolnom Kubíne zomrel slovenský romantický básnik, prozaik, dramatik a autor textu hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.
Narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne v rodine Juraja Matúšku a jeho manželky Zuzany rodenej Bencúrovej. Do školy začal chodiť v rodnom meste. Neskôr pokračoval v štúdiach na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa spoznal s Ľudovitom Štúrom, pôsobiacim na tomto lýceu ako námestník chorľaveho a starnúceho profesora Juraja Palkoviča a so štúrovcami, najmä s Jankom Kráľom s ktorým ho spájalo okrem spoločného štúdia teologie aj celoživotné priateľstvo.
Po tom, ako cirkevný konvent spravujúci v Bratislave Evanjelické lýceum na politický nátlak rozhodol o odvolaní Ľudovíta Štúra z postu námestníka profesora v dňoch 5. a 6. marca 1844 toto lýceum opustilo 18 študentov medzi inými i Janko Matúška. V rámci tejto študentskej revolty zložil Janko Matúška text piesne Nad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. V roku 1851 bol jej text prvý raz uverejnený bez uvedenia autora v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka. Pôvodná verzia obsahuje šesť slôh a do zápisníka si ju Viliam Paulíni-Tóth zapísal ako „Prešporskí Slowáci, budoucí Lewočané“, je však známa tiež pod názvom Ponad Tatrou blýska. Bola to najobľúbenejšia pieseň štúrovskej mládeže a spievala sa už počas ich protestného pochodu z vtedajšieho Prešporku do Levoče.
V roku 1920 sa prvá sloha stala súčasťou československej hymny a od roku 1993 jej prvé dve slohy tvoria štátnu hymnu Slovenska.
Cesty Janka Matúšku po odchode z bratislavského lýcea viedli najprv do Levoče, odtiaľ na rodnú Oravu, kde pôsobil v Oravskom Podzámku ako vychovávateľ. Neskôr ako vládny adjunkt v Trstenej a napokon ako správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne.
V rokoch 1848-1849 pôsobil ako organizátor v rámci slovenského národnooslobodzovacieho hnutia spoločne so Samuelom Novákom a Ctiborom Zochom. Po potlačení Slovenského povstania v r. 1849 sa ukrýval pred prenasledovaním zo strany uhorských orgánov a Gôrgeyho gardami v rôznych častiach Oravy.
I keď jeho tvorba nie je mimoriadne rozsiahla, splnila svojim zameraním vo vtedajšom revolučnom obddobí svoju úlohu, pretože jeho básne mali predovšetkým vlastenecký charakter.
Následky nepriaznivých prírodných podmienok ktoré znášal počas jeho ukrývania a tiež ťažkosti v materiálnej oblasti tvrdo postihli jeho organizmus, čo sa prejavilio na jeho zdraví v dôsledku čoho zomrel vo svojom rodisku dňa 11. januára 1877, kde je i pochovaný pod náhrobkom s textom „Svoji svojmu“.
Ďakujem tým čitateľom, ktorí obetovali svoj čas môjmu príspevku ktorým som chcel pripomenúť život a tvorbu Janka Matúšku, skromného a obetavého človeka. Česť jeho pamiatke.