Ján Palárik

„V osvete a vzdelanosti veje duch,
ona kriesi hmoty, sily, život, ruch,
Ona dáva žitia práva národu,
rabstvo borí, zlatú tvorí slobodu.“
Ján Palárik

Pred 195. rokmi sa v rodine Šimona Palárika a Anny rod. Pastorkovej v obci Raková na Kysuciach narodil syn Ján. Svoje počiatočné klasické a hudobné vzdelanie dostal od rodičov. Neskoršie študoval na gymnáziu v Žiline a Kecskeméte, teológiu študoval v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Vysvätený bol v Ostrihome, postupne pôsobil v Starom Tekove, terajších Štiavnických Baniach (predtým Vindšachte) a Banskej Štiavnici. Za svoje aktivity a túžbu po vytvorení samostatnej cirkevnej provincie so slovenským arcibiskupstvom v Nitre alebo Trnave si„vyslúžil“ od cirkevnej hierarchie pôsobisko na nemeckej fare v Budapešti. Po návrate na Slovensko v roku 1863 pôsobil na fare v Majcichove, ktoré bolo tiež jeho posledným. Tu okrem duchovných povinností sa venoval i prácam na farskom gazdovstve, ktoré zabezpečovalo jeho obživu sa začal venovať aj kultúrnemu životu. Jeho najvýznamnejšou činnosťou bola literárna, publicistická a organizácia vzdelávania. Do povedomia verejnosti sa dostal najmä ako autor divadelných hier. Stal sa jedným zo zakladateľov modernej slovenskej drámy a slovenského divadelníctva. Jeho divadelné hry ako Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sa stali trvalými klenotmi slovenskej literárnej tvorby. Napísal rôzne učebnice ako napríklad Prvá a Druhá čítanka a mluvnica, Šľabikár slovenský, vydával periodiká Cyril a Method, Sokol a spolu s Jozefom Viktorínom vydával beletristický almanach Svornosť a s ďalšími národovcami politické noviny Pešťbudínske vedomosti. Vynikal svojimi intelektuálnymi a jazykovými schopnosťami, ovládal plynule latinčinu, gréčtinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu a francúzštinu. V Starom Tekove založil spolok s názvom Spolok striezlivosti. Významnou mierou sa zapojil do príprav založenia Matice slovenskej a stál tiež pri zrode nábožensko-kultúrnej inštitúcie Spolok svätého Vojtecha, a venoval sa aj organizovaniu národného školstva a osvety.
Zomrel vo veku 48 rokov v ranných hodinách dňa 7.decembra 1870 v Majcichove, kde je aj pochovaný.
Zomrel priskoro. Zanechal však ako veľký národovec a obľúbený kňaz vo svojom diele a myšlienkach odkaz, ktorým prispel k pozdvihnutiu národného sebauvedomenia Slovákov nielen v čase jeho života, ale i našej súčasnosti a budúcnosti.
Česť jeho pamiatke.

Dum-dum referendum.

06.07.2026

Každý kdo bol kedysik na vojenčine, ale aj polovníci, pytláci, policajti, mafiáni, aj niekerí čo mali modrú knížku vie čo je to gula do flinty dum-dum. A jaký je to svinský satanov vynález, kerý šecko dotrhá, zešrotuje aj kosti, spraví poránnú dieru, skrátka narobí takú šarapatu, že trafený henten alebo tamten nemá vóbec, aleže naozaj vóbec žánnú šancu [...]

Škoda a katastrófa.

03.12.2025

Kedysik dávno sa pani učitelka opýtala svojích žáčikóv či pochopili a jako jéj výklad o rozdiele mezi škodú a katastrófú. Cecilka povedala, že jéj babička ráz podojila kozu a ked varila na šporhelte to mléčko, tak jej vykypelo, čo teda bola jakože tá škoda. Ale nebola to katastrófa, lebo hnedkaj utekala do chlévika, kozičku zaseky podojila a tak mali mléčko a [...]

Kurací kožkár v úlohe dezoláta a opice.

20.01.2025

Nedávné titulky z novín: Podľa Naďa sú Slováci vandali, grázli, dezoláti a najnovšie opice! Minister obrany Jaroslav Naď a spol. sa počas protestov proti pandemickým opatreniam v Bratislave nechal počuť, že: “protestujúci, ktorí sa vtedy vešali po plote úradu vlády a ničili tak historickú pamiatku, tí sú pre mňa stále opicami a dezoláti, lebo normálny človek toto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 57
Celková čítanosť: 220088x
Priemerná čítanosť článkov: 3861x

Autor blogu

Kategórie